JA: Boli ste sem dotiahnutý?
On: Ano. (povedal úprimne a potmehúnsky sa usmial)
JA: Na to, aby sme vyriešili váš fyzický problém, pomôžem vám jednoduchou metodou otvoriť
srdiečko. Len vnímajte čo cítite.
Po chvíli.
JA: Čo sa zmenilo vo vašom pocite?
On: Neviem. Desí ma to.
Ja: Čo to je? Pomenujte to.
On: Neodpovedá, hľadá slová.
Ja: Neviete nájsť na to slová? Cítite ticho, pokoj, ničotu? (Pomáham mu to pomenovať.)
On: Ano. Také ticho. Je to tak tiché, až ma to desí.
Hlučnosť MYSLE môže mať v živote niekoho až takú intenzitu, že keď vojde do srdca po prvý krát,
SAMEJ SEBA sa zľakne.
MYSEĽ: To je čo? To kde som? Toľko lásky zrazu? Toto nepoznám. Radšej budem v známom utrpení, ako mať pohodový pocit v neznámom.
SRDCE: Srdečne Ťa vítam, veľmi sa teším nášmu stretnutie, želám si, aby sme boli priatelia, uvidíš,
bude sa ti tu páčiť.
A všade sa rozprestiera ticho a nekonečno v ktorom prebieha proces vibračného zladenia, súladu.
Proces, v ktorom sa navyšuje VEDOMIE.
Proces, ktorý sa volá SAMOLIEČENIE.
Toto je ten proces, ktorého sa mnohí tak boja.
Boja sa stretnúť SAMÉHO SEBA.
Bola to jedna z najkrajších terapií.
Keď som mohla byť pri „znovuzrodení“ jeho „JA“
Milujem moju prácu.
Eva Ďurišová
