„Milá Eva, ešte raz Ti ďakujem za super víkend. Čo som zažil za tieto dva dni,predčilo všetky moje očakávania.Už po prvom som bol,ako sa hovorí „sánka dole“.Druhý deň pri kolektívnom kvantovaní to bola fakt sila.A pecka nakoniec-pri poslednom kvantovaní so svetlom a hudbou som sa, presne v okamihu, keď zosilnela hudba odlepil od zeme a vznášal sa (aj so stoličkou).Či naozaj levitujem,som sa nepozrel,lebo som túžil,aby to trvalo čo najdlhšie.??Fantázia.Super bola aj pohodou a láskou nabitá atmosféra v sále,keď sme sa lúčili-pred dvoma dňami cudzí ľudia…Som neskonale vďačný.Si úžasná žena! A ako v „novom“ živote? Paráda.Už mi ruka pri cestovaní do minulosti naozaj zastavuje (čo stále nechápem! ale neriešim to),mám aj dôkaz,že sa mi čistí mozog-od rána som v práci zisťoval,že tých „debilov“ okolo mňa ubúda a pred obedom ma osvietilo,že ten „debil“ bol vlastne len jeden.Pochop,že z etického princípu sa nemôžem menovať.??. Teším sa na ďaľšie akcie ! S láskou a vďakou Vesmíru aj Tebe. Slovami sa tie pocity ťažko opisujú,lebo to sa musí prežiť.Nie som žiadny spisovateľ a do víkendu som aj dosť hrešil,takže to pri zverejňovaní po mne prosím uprav.Keď som bol na prednáške v Novom Meste najviac ma zasiahlo,keď si použila slovo lievik.Presne v takom stave som sa nachádzal.Nič sa mi nedarilo,zo všetkých strán sa to na mňa valilo,chcel som újsť od všetkého niekam ďaleko… Teraz som úplne niekde inde-vďaka Tebe.Jasné,že aj sebe??. Eduard.“