“Ahoj Evička, 7 dňový seminár Zamiluj sa do života bol jednoznačne najlepší kurz, aký som dosiaľ zažila. Veci teoreticky načítané a naučené, som si prakticky naplno prežila – ak by toto bola jediná skúsenosť, ktorú mi tento kurz dal (čo, samozrejme nebola), stačilo by to. Pretože z kníh, kurzov, videí … viem, ČO mám robiť, potom som sa na iných kurzoch naučila a aj si vyskúšala, AKO to robiť – ale stále mi niečo drhlo. Až tu, pri hlbokom stretnutí samej so sebou, som nielen pochopila, ale aj naplno precítila, PREČO to mám robiť. A práve ja.
Uvedomenie si jednoty, uvedomenie si, že som jej súčasťou a naplno si to do hĺbky precítiť – to bolo presne to, čo som potrebovala. Nielen pochopenie, ale aj plné prežitie, že to, čo si myslím, poviem alebo urobím, naozaj ovplyvní celý vesmír. Neoceniteľná skúsenosť, za ktorú ti nesmierne ďakujem.
Pri tichých meditáciách sa mi myšlienky väčšinou podarilo zachytiť na začiatku, už som ich ďalej nerozvíjala, len nechala odznieť. S predstavami to bolo väčšinou tak, že som sa zrazu v nejakej ocitla, niekedy ani poriadne neodznela a už bola na jej mieste iná.
Najlepšie bolo, keď som sa dostala do stavu „všade a nikde“ vo svetle – tak nejak som sa rozliala do priestoru – neviem to ináč popísať. Nepodarilo sa to vždy, niekedy som celú meditáciu „vedome naháňala“ fyzické bolesti, tiež sa krásne rozplývali a keď sa nedalo vydržať, vystrela som nohy alebo ohla chrbát a tiež (spočiatku, prvé dni) som mala často pocit, že mi niekto strháva z hlavy alebo tváre čierny závoj. Fakt, akoby som mala na tvári položenú hodvábnu šatku a niekto chytil koniec tej šatky a pomaly ju ťahal preč z mojej tváre alebo hlavy. A potom znovu a znovu, nerátala som ich. Tie „šatky“ alebo „závoje“ boli, samozrejme, aj pod pokožkou alebo vo vnútri hlavy, vnútri očí, najsilnejšie to bolo navrchu hlavy.
A často som mala v ústach divné chute alebo cítila rôzne vône – hlinu, mandarinky, oregano … Raz, to bolo veľmi silné, som zreteľne počas tichej meditácie počula smiech a ženský hlas (zakričal mi odpoveď na otázku, ktorú som riešila večer predtým pred spaním ). A raz mi ktosi poklepal po hlave (to som naozaj fyzicky cítila).
Aha, a ešte – tiež sa to stalo len raz – ako to len opísať – fyzicky som sedela a mala zavreté oči, ale zároveň som sa akoby na chvíľu vyklonila zo svojho tela a pozerala na Martušku, ktoré meditovala pri mne a potom dozadu na Evičku a potom som „zaliezla späť“ do svojho tela sediaceho so zavretými očami. Kočky som videla normálne, nie ako svetlá alebo obklopené aurou.”
Ďakujem veľmi pekne za možnosť zdieľať túto skúsenosť. ??????