„Vždy som mala veľmi rada čokoládu bielu Študentskú pečať, minimálne 4 celé veľké čokolády za týždeň som zjedla určite. Keď som prišla domov po KVET 2, vzala som si zo zásob jednu čokoládu, ako som bola zvyknutá, zahryzla som sa do nej – a neuveríš, Evička, tá chuť bola vyslovene hnusná, mala som pocit, že nič odpornejšie som nikdy nejedla. Nebola som schopná zjesť ani jeden malý kúsok a celý ten kus čokolády mi prišiel taký nechutný, že ma ani nenapadlo niekomu ju dať dojesť a milá čokoláda pekne letela do smetného koša. S odstupom polroka od KVET 2 môžem napísať, že už som na bielu Študentskú pečať odvtedy nedostala chuť. Raz ju mal kolega v práci, ponúkol nás, tak som si kúsok vzala, reku, čo to urobí 🙂 Neurobilo to so mnou nič – malý kúsok som zjedla, už mi až taká odporná neprišla, ale nijako zvlášť mi nechutila. Najlepšie pre mňa je na tom poznanie, že ju vôbec nepotrebujem jesť, ale ak chcem, môžem si kľudne dať, proste slobodná vôľa, žiadna závislosť.. Ria“