„Cítim, že som zas o niečo kľudnejšia, dokonca mi to už dvaja ľudia povedali, že ide zo mňa pokoj. S mojím malým hyperaktivacikom sa zase o niečo lepšie komunikuje a spolupracuje,niekedy otváram oči, ako jednoducho zrazu idú veci, ktoré boli vždy problém. Už ani nemám pocit že by bol niekedy hyperaktivny. Až sa mi, tlačia slzy do očí pri predstave, čím sme si prešli. Veľa vecí som pochopila a prijala a viac ho chápem aj ho viem upokojiť skôr ako buchne. A hlavne viem, kedy môžem nejakú scénu očakávať, viem pri ktorých osobách ide buchnuť. Ale to sa stáva už len niekedy. Celkovo na deti pozerám inými očami, cítim neopísateľnú lásku, radosť a vďaku za to, že ich mám. Niekedy im dokonca Ďakujem, že si ma vybrali za maminu ??. “