„Milá moja drahá Evička. Je utorok 2.deň od nášho spoločného kurzu,sedím v aute,po lícach mi tečú slzy…a preto Ti hneď píšem,čo sa mi stalo.
Práve som viezla našu 10 ročnú dcéru do školy.Tesne pred tým,ako vystúpila z auta,ma zrazu objala
a povedala:
“Maminka moja ja ťa tak milujem,ty sa o nás tak dobre staráš,” ??
dala mi pusu a odkráčala do školy.
No a ja dojatá mám v hlave znovu moment a pocit,keď sme na kurze po hlbokom ponore stáli v kruhu a každý z nás povedal čo cíti v tej chvíli k svojim rodičom. Ja som šla posledná,povedala som :
“Veľkú vďačnosť a lásku.”
A Ty : “To čo ste teraz povedali,to budú aj vaše deti cítiť ku vám.”

Za túto chvíľu,za dnešné ráno,ale aj za mnohé ďalšie momenty uvedomelého šťastia,ktoré viem,že prídu a ktoré nás učíš vytvárať si vo svojich životoch-Ti patrí moja hlboká úcta a vďaka.S láskou Marta“