„Chcela by som poďakovať samej sebe za to, že počúvam svoju intuíciu a dovolila som Vesmíru, Bohu, aby ma priviedol na tieto semináre a ku ceste uzdravenia zranenej duše, ktorá sa skrývala v mojom tele. Zo mňa čo včera opadlo bol balvan, ktorý som vo svojej hrudi nosila odkedy si pamätám. Dusil ma, nedovolil mi vzlietnuť. A napriek tej nekonečnej láske, ktorú som vo svojej duši a srdci cítila, ten balvan mi bránil ju vyjadrovať a prijímať.

Celý môj doterajší život bol iba honba za dokonalosťou, lebo iba vtedy som si myslela, že som hodná lásky a že si ma niekto všimne. Bežne v živote zažívam a aj tu na tomto seminári som to zažila, že mi ľudia vyjadrili že som dokonalá. Ale keď ja nemám tú sebalásku, tú bezpodmienečnú lásku sama k sebe, tak som pochopila, že tá honba za dokonalosťou mi nikdy nezabezpečí ten pocit, ktorý som mala možnosť zažiť včera po opadnutí toho balvanu na hrudi, ktorý musel prísť zvnútra. Žiadne vonkajšie okolnosti by mi ho nezabezpečili, nič v tomto fyzickom svete. Prišlo také uvoľnenie, že som zažila duševný orgazmus. Bolo to krásne, jedinečné, prajem to každému jednému z vás. Som za to nesmierne vďačná. Dala som zo seba dole škrupinu vlastnej nedotknuteľnosti, ktorú som si vystavala pre vlastnú ochranu a teším sa ako si ju budem postupne liečiť v každodennom živote. Som pripravená si tú lásku dávať sama, nebudem ju očakávať zvonku.

Chcem ti povedať, že čo som ja dokázala so svojim životom spraviť vďaka tvojim seminárom, tak to je to, čo mne dáva zmysel. Chcem ti povedať, že keby si sa v tvojom živote nedotkla žiadneho iného srdca ako toho môjho, tak tvoj život má zmysel, pretože si ten môj život zachránila. A ja ti za to veľmi pekne ďakujem.“ Veronika