„Počas meditácie taký zážitok, akoby som sa v istej chvíli znovu narodila, videla a cítila som samu seba ako novorodeniatko, mala som chuť kopať nožičkami a plácať ručičkami a všetko bolo také nové a iné. Dokonca som sa tak – ako novorodeniatko – aj chvíľu videla 🙂 Aj keď som otvorila oči, ten pocit úžasu mi zostal. V podstate až doteraz. Ľudia okolo mňa reagujú inak, často vyzerajú inak (to môžem pripísať aj stále zlepšujúcemu sa zraku), je to celé také iné a objavila som toľko nádherných vecí a farieb a vôní. Netvrdím, že je všetko len krásne a úžasné, ale určite je drvivá väčšina vecí a ľudí iná. Neviem to inak pomenovať, je to skrátka celé iné.

A vidíš, čo sa týka času, stíham veci, ktoré sú “nestíhateľné”, predtým som sa ráno ledva vyhrabala z postele, rýchlo umyla zuby a tvár a obliekla sa a len tak tak došla do práce včas. Teraz vstávam síce v rovnaký čas, ale stihnem sa v kľude aj osprchovať aj umyť a vyfénovať vlasy a ešte som často v práci o 10 minút skôr !!! Tá MHD – čka má asi nejakú špeciálnu svetelnú dráhu nad mestom 🙂 🙂 🙂 A to je len jedna z vecí, ktoré sú iné a z ktorých som v úžase. S rodičmi a starkou som strávila krásny predĺžený víkend a dosiahla som bez námahy to, o čo som sa v podstate celý život márne snažila – rodinnú pohodu, bez posudzovania, odsudzovania, odporu atď. Fakt som bola úplne kľudná a keď mi prišla nejaká negatívna emócia, hneď som ju transformovala a u našich som ich negatívne emócie len pozorovala – a, čuduj sa svete, ono to “odoznelo” aj u nich, negatívnych emócií bolo výrazne menej a ich prejavy trvali kratšie (napr. namiesto 5 minútového nahnevaného monológu, na aký som bola zvyknutá, sa mama zastavila po troch krátkych vetách a už nepokračovala. Neskutočné.)
A je toho ešte viac, omnoho viac, každodenné krásne “zázraky”.Evi, ani neviem, ako sa Ti mám poďakovať. Lea.“