„….nedokázala som si k ústam zodvihnúť šálku s čajom… nedokázala som v ruke vyvinúť silu na odkrojenie chleba… Povedali mi, že to je doživotné ochorenie, aby som si zvykla na bolesť, že budem doživotne trpieť.“

S láskou a nesmiernou úctou ďakujem účastníčke za jej ochotu a láskavé dovolenie podeliť sa so svojou osobnou skúsenosťou po kurze KVET 1 v Martine:

„Milá Evička!

Dovoľ mi prihovoriť sa Ti týmto spôsobom. Ráno som sa zobudila s tým, že Ti mám napísať tieto slová a nedá mi to pokoj J a tak si sadám za PC a píšem Ti.

Evička, chcela by som Ti iba úprimne a z celého srdca poďakovať, za to čo robíš, prepáč, že trochu obšírnejšie, ale cítim to takto.

Reumatoidná artritída, ktorou som celých dlhých 20 rokov trpela, je choroba pri ktorej ráno, kým som sa postavila z postele, precítila bolesťou každú časť svojho tela, ktorú som musela pred postavením bolestivo rozhýbavať. Potom krivkajúc od bolesti som sa snažila prekonať s úsmevom celý svoj deň. Niekedy som sa snažila sama najesť a so slzami v očiach som si uvedomovala, že zahrýzam do celého pecňa chleba, lebo som nedokázala v ruke vyvinúť silu na jeho odkrojenie.

Nedokázala som si k ústam zodvihnúť šálku s čajom. Obliecť sa, bol skoro pol hodinu trvajúci bolestivý proces, nedokázala som si zaviazať šnúrky na topánkach, s veľkými problémami som si sadala na WC, nedokázala som si sama umyť zuby, umyť tvár, na ktorú mi ruky nedočiahli pre opuchnutie oboch lakťov, učesať sa…. , ale človek ide do práce a večer k deťom a usmieva sa, lebo je šťastný,….. šťastný, že môže byť s nimi….

A preto si raz za čas vezmú lekári, takéhoto pacienta do nemocnice, kde mu pomôžu tým, že mu infúzne podávajú tri dni, vysokánske dávky kortikoidov. Prichádza úľava. Bolesti sú preč a s vďakou odchádza. Život je zas na istý čas o niečo ľahší, lepší.

Celé obdobie som bola na biologickej liečbe, ktorú podávajú infúzne raz do mesiaca v nemocnici, alebo si človek pichá doma v týždňových intervaloch. Plus tabletky kortikoidy každý deň, na ktorých som dokonca vynosila moje dve milované detičky.

Povedali mi, že to je doživotné ochorenie, aby som si zvykla na bolesť, že budem doživotne trpieť.

Keď som prišla na kurz KVET 1 do Martina, zistila som, že som si doma zabudla tabletky. Vtedy som ešte nevedela, že ich už nebudem potrebovať. Už po prvom dni kurzu bolesti prestali bez liekov.

Keď som prišla domov, postupne som znižovala dávky liekov, oni sa nemôžu hneď vysadiť, sú veľmi ťažké a tak sa musia dlhodobo vysádzať po pár gramoch. Tak som znižovala dávku, dala som si polovicu, potom štvrť tabletky, lebo keď človek 20 rokov užíva kortikoid, je to droga, ktorú to telo nedá bez toho. Stále som si hovorila, že už budem bez nich. A ja som už 2 týždne úplne ale úplne bez liekov.

Dovtedy keď som ten liek nezjedla, ráno o 8:00 h, tak už o 12:00 h som krívala, boleli ma kĺby, nemohla som stúpať na nohy, lebo už to opuchlo. A vtedy mi to ťuklo: aha, zabudla som liek, tak som si ho rýchlo dala. A teraz sú to 2 týždne, keď ho už nepotrebujem, čo je pre mňa úžasné. Po 20-tich rokoch som bez bolestí. Mňa tie kĺby nebolia. Od kurzu mi žiadny kĺb nenapuchol, nebolel, netlačil ma pri chôdzi. Úžasné!

Človek nikdy nezabudne na bolesť ktorá ho roky sprevádzala, keď som sa v noci budila od bolesti. A keď tá bolesť odíde, tak si ten pocit veľmi váži a ďakuje zaň každý deň.

Keď na detskej besiedke si mám sadnúť na zem, s ostatnými rodičmi, ktorí už sedia a mne prejde hlavou myšlienka: či to dokážem a potom si uvedomím však áno. To len roky som nemohla, dnes už v pohode môžem!

Môžem zohnúť kolená, držia ma a ja môžem pomôcť môjmu dieťatku tým, že si kľaknem na jedno koleno, aby som bola v jeho výške a objala ho. Áno, toto som pred tým nemohla….ale už môžem ! Som vďačná.

Celé roky som hľadala cestu, spôsob, alternatívu, prírodnú liečbu, surovú stravu RAW, a mnoho iného. Nič z toho mi neprinieslo úľavu. Na svojej ceste som stretla mnoho úžasných ľudí, ktorí sa snažili mi poradiť, pomôcť nájsť správnu cestu….ich spôsobu, interpretácii som však asi nerozumela…

Evička až Ty!… tú lásku a vďaku z teba cítiť pri každom slove, pohybe…až Tvoje slová a Tvoje praktické cvičenia mi otvorili cestu zdravia. Nádherné pozitívne zmeny, ktoré prebiehajú v mojom živote sú nie len v oblasti zdravia, ale v každej životnej situácii…vydala som sa na úžasnú cestu, a tak sa rada s pokorou a vďakou nechám Tebou ďalej sprevádzať.

Evička to čo robíš, robíš z celého srdca a je to cítiť. Zasiahla si do môjho života a zapísala sa veľkými písmenami… som nesmierne vďačná, že ma moje cesty doviedli až k Tebe.

Dnes ma moje deti ráno nechceli prestať objímať, mladšia dcérka si na mňa sadla, položila hlávku a nehybne dlho na mne ležala…toto ešte nespravila, pred tým ju vždy niečo zaujalo a ušla, alebo sa mrvila a ja som tak veľmi chcela užiť jej blízkosť. Dnes sme meškali do škôlky, lebo ja som si so slzami v očiach užívala, jej pokoj, ako na mne ležala a nechcela odo mňa odísť sa hrať. Aj zato Evka, patrí Tebe veľké ĎAKUJEM.

Mne sa otočil celý život. Zmenilo sa mi myslenie.

A najväčšie šťastie bolo to, že po mojom vyliečení došlo k vyliečeniu môjho dieťaťa. Stalo sa to samo od seba. Len tým, že som sa vyliečila ja.

Evka Ď A K U J E M Tebe aj Tiborovi.

Robíte veľmi veľa! S láskou a vďakou. Zuzka.“