„Stále vo mne doznieva hlboký zážitok z neopakovateľného víkendu v penzióne Harmónia (aký výstižný názov). Mieša sa vo mne toľko pocitov, že ani neviem odkiaľ začať, ale srdce mi vraví, že ti to mám napísať tak ako to cítim. 

Včera večer som strávila v tichom rozjímaní a snahe precítiť, čo sa to so mnou vlastne stalo. Bol to zážitok hodný majstra svojho umenia a to myslím doslova. To čím si ma previedla, to s akou láskou a duchaprítomnosťou voči situácii ktorá tam vznikla si konala, je pre mňa niečo tak silné, že to vo mne rezonuje celý deň a myslím, že ešte dlho bude. Plný rozmer a váhu včerajších udalostí isto ešte len pocítim… 

No musím povedať, že sa to začalo už dnes ráno. Zobudila s pocitom ako dieťa, ktoré sa učí chodiť, ako dieťa, ktoré sa včera už niečo naučilo a dnes skúša, či je to pravda. 

Áno Evka, skúšala som aké to je stáť na vlastných nohách, stáť vo svojej sile… 

Cítila som sa ako niekto, kto nakúka za roh, či cesta ktorou pôjdem dnes je naozaj rovnaká ako bola včera. A áno, všetko bolo rovnaké, len ja som zrazu iná.

Ja som doteraz nevedela pomenovať, čo vlastne hľadám, čo chcem a kam idem, až do včera. 

Hľadala som cestu domov… domov k sebe.

Toto je niečo, čo sa nedá vymyslieť, predstaviť, naplánovať a už vôbec nie vynútiť. 

Takéto niečo sa musí stať. A mne sa to vďaka tebe stalo.

Ja som pocítila taký pokoj v duši, ktorý má pre mňa neopísateľnú cenu.

Preto ti chcem zo srdca poďakovať a povedať, že si človek, ktorý naozaj mení ľuďom životy. 

Si človek, ktorého prácu si nesmierne cením a obdivujem.

Si človek, vďaka ktorému je tento svet krajší a lepší.

Si človek, ktorý vie, že z bolesti sa rodí porozumenie a láska.   

A ešte nám všetkým dávaš aj možnosť pochopiť to a zažiť to na vlastnej koži.

Z hĺbky duše ďakujem. Katka.“ Po kurze KVET 3 Modra.